ach zmenila som lokaciu .... z usa kde som sa ako tak zrehabilitovala som sa prestahovala do petrzky! neuveritelne ...... taka zmena- to je novy fyzioterapeut, nove priestory, lekari..ludia, prekazky a aj robota! tak si budem drzat palce na novy trh! a moznosti.... a uz som aj zacala so zmenou...... makame na zahrade : http://www.youtube.com/watch?v=ZZf5X2PZQuc dianka
dostala som sa k novej masinke- pilicka dreva http://www.youtube.com/watch?v=UmsPV7JQ2VI tak makam..... kuknite videojko..... dida
zima, zima... a skoro ziadne novinky... len nech uz je jar a mozem ist von.... tie posledne 2 mesiace boli take vselijake... stale problemy s trubickou a jej zapchavanim.....niekto mi heckol silonova.com a stratila som tu anglicku stranku... a nie najlepsie nalady.... dufam ze coskoro budem moct byt pozitivnejsia... dala som na youtube 3 male videa a budem tam davat aj ine videa ...http://www.youtube.com/watch?v=_x9G7dTtbxs a samoska ze som na fbuku ... ako kazda ina \" seherezada a onur\" hehe
Mam len niekoľko želani: Priala by som si, aby som trenovala štyri az šesť hodín denne získala nové vybavenie pre vozickarov vyskúšala si bicykel vonku a isla na jeden závod pomáhať ostatným cez Motyl Nádeje robiť zmysluplnú prácu Chcem, aby moj zivot zahŕňal cool ľudí a do môjho života priniesol napriklad Wise Young Priala by som si maľovať a vytvárať ďalších pár obrazov, ktoré ukazujú viac pocitov Byt verejný hovorca, zapojiť viac energie do vozick. komunity Trénovat a pokračovať v koučovani futbalu Spajat sa s mojimi priateľmi a rodinou na dennej báze pomahat každému, kto ju potrebuje ... .. poskytnúť pomoc v akejkoľvek forme môžem poskytnúť
aj ked je uz zima ja si stale byciklujem z obyvacky ......kupila som si stojan na handbike a idemeeeeee.....uz mam za sebou 90km za tych par tyzdnov... mam aj video n facebuku....http://www.facebook.com/diana.silonova
http://www.facebook.com/video/?upload#!/video/video.php?v=1504333721384 dakujem vsetkym ludom, ktori mi to umoznili.
Terapia zacala 3tieho Juna a uspesne pokracuje vstavanim o 6stej rano. Elektricka stimulacia, posilovna, cvicenie atd. Dokonca som si skusila handbike.... Je to velmi mile stretnut sa s minulo-rocnymi kamaratmi. Budem v Kovacke do jula 7dmieho.
Nepisala som vela kedze rutina cvicenia v Burku ma trosku unavila a potrebovala som oddych. Burke bol super zosilnela som; trosku zvysil balance a zlepsila sa vertikalizacia. Dostala som sa do fazi, ked dufam budem schopna trosku utiahnut manualny vozik. Od 1veho juna nastupujem do Kovacovej, naspat na slovac. Tato zmena mi velmi prospeje a uz sa tesim! A budem Vas informovat... heh
http://zpravy.idnes.cz/cesti-vedci-uspeli-v-lecbe-poranene-michy-u-krys-chteji-zacit-i-s-lidmi-1ko-/vedatech.asp?c=A100201_183119_vedatech_jw
Nemozem tomu uverit ze uz je zaciatok februara. Moje dni su v podstate dost rovnake stale rehabilitujem 2 do tyzdna kde s mojou novou terapeutkou nacvicujeme cviky na spevnenie hl. ramien. Obcasne malujem.Sedavam castejsie v mechanickom voziku, dokonca sa mi ho dari tlacit do predu.Tesim sa ze sa konecne zmeni aj pocasie, okrem ineho bicyklujem kazdy den na motomede 60min a tesim sa ze uz konecne dostanem svoj vlastny motomed. Moj nizky tlak sa uz zlepsuje do konca uz skoro vobec nepotrebujem ziadne tabletky. Podala som ziadost do Kovacovej a vyzera to tak ze v juni-juli pojdem opat na rehabilitaciu. Do galerie som pridala nove fotky tak dufam, ze sa budu pacit.
Chcela by som Vam popriat vsetko dobre do noveho roku vela zdravia, stastia, lasky a Bozieho porozumenia. Zaroven by som Vam chcela podakovat za Vasu podporu v roku 2009. Od roku 2010 ocakavam vela prosim sledujte moje pokroky aj nadalej, PS fotogaleria obsahuje nove fotky s laskou Dianka.
A zase rehabilitujem, tento krat v Burke rehabilitacnom centre, v New yourku. Po zdlhavej administrative ma tam konecne zobrali. Zatial zijem asi 20min od rehabilitacneho centra a to s Veronikou a Vee. Pridelili mi fyzioterapeuta z Indie. Okrem toho ma prihlasili do LVS, odporucili mi pracu na pc a malovanie. Je to trosku ine ako Kovacova hoci tiez vertikalizujem 2x do tyzdna ako aj pouzivam motomed. Z individualnych cvikov ma terapeut trapi s oblastou hlavne ramien a lopatiek. Dost casto ma dava na brucho a snazi sa ma naucit ako sa udrzat na laktoch. Okrem ineho ma vzdy posadi a trapi s balancom. Najtazsie dni su utorok a piatok, este som tam dost kratko nato aby som zhodnotila kvalitu, ale zatial sa mi to paci.
3 juna som nastupila do Kovacovej, bolo to skoro pred 4 mesiacmi, ale stale si pametam moje prve pocity, bola som zmetena, jedina vozickarka na elektrickom voziku. To som na tom tak zle? pomyslela som si a v tichu zavidela kazdemu pacientovi na mechanickom voziku. Az o par tyzdnov som sa dozvedela, ze vsetci pacienti na mechanickom voziku zavideli mne, ked som sa rychlo prevazala po chodbach a na pivo. V Kovacovej som bola 3 mesiace a lahko som si zvykla na ich celkom dobre organizovanu moralku. Vstavalo sa uz o pol 6 a uz o 8 som mala prve cvicenie- posilovnu, 8:30 som mala parafin, o 9 bicykel, 9:30 LVS, 10 skupinovu terapiu, a o 10:30 individualne cvicenie. Clovek sa ani nenazda a tesil sa na obed. Po obede som mala elektroterapiu a graficku dielnu, ktora sa koncila o pol 3. Taka to podobna rutina bola od pondelka do piatku a po 3 uz mal clovek volno. Najprv som tie volna stravila za pc alebo vonku na slniecku, potom neskor som si nasla kamaratov, s ktorymi sme viedli debaty o zivote vozickarov, alebo sa chodilo na kofolu, ci pivo. Vzdy som sa tesila na vikendy, ktore som stravila s rodicmi , sestrou alebo inymi rodinnymi prislusnikmi, ci kamaratmi. Kovacova ma urcite posilnila nielen fyzicky, ale aj psychicky, zrazu som sa necitila taka sama. Bola to taka zvlastna realita, stretnete vela mladych ludi na vozickoch, s roznymi pribehmi, ktori absolvovali Kovacovu uz niekolko krat. Aj ked som z nich bola na tom najhorsie, necitila som to tak, prave naopak, vsetci sme boli pacienti a to seberovni. Kovacova odokryla moje male artisticke Ja, kde som sa venovala malovaniu a farbam. Z Kovacovej som si odniesla aj moto CVICIT, CVICIT, CVICIT!
Už čoskoro Vám DIANA sama napíše jej postrehy...
Tento weekend sme mali celá rodina a hlavne Dianka opäť plný zážitkov. Navštívili sme ďalšie zákutie centra Budapešti, kde sme sa stretli s Diankinou kamarátkou LISOU. Poobede už spomínaná akupunktúra, cestou na SR sme v aute už sedeli piati, a to aj s Lisou, ktorá s nami trávila weekend v Úľanoch nad Žitavou. V nedeľu sme všetci šli na kúpalisko Podhájska, kde sa mala možnosť bezbariérovo dostať aj Dianka s vozíčkom. Kúpať sa síce nemohla, ale všetko sme prispôsobili tak, aby sa cítila čo najlepšie. Oblievali sme ju vodou, podávali jej jedlo a pitie priamo do úst a boli jej po ruke, kedy potrebovala. Tomuto ja vravím: LUXUS :)
Dôvod, pre ktorý sa tento celý proces preložil na 1.8.09 bol neprítomnosť doktorky. Je síce pravda, že toho 24.07.09 to Diana aj s otcom zistili až priamo po príchode do Budapešti, ale aspoň sa tak poučili, že PREVEROVAŤ je treba aj už vopred dohodnuté termíny. Každopádne, musím zhodnotiť, že byť po druhý krát na Akupunktúre už nebolo pre Dianku tak bolestivé ako ten prvý. Dokonca ani nepadla slzička, ale práve naopak: prevládal úsmev a rozvaha.
Dopredu plánovaná návšteva Diankinych veľmi dobrých kamarátiek potešila nielen DIANU ale aj rodinu a ich samotné. Postíhali spoločne návštevu Bratislavy, uvítanie v Úľanoch nad Žitavou v rodinnom krbe a oboznámenia sa s Rehabilitačným centrom v Kováčovej, ktorej prostredie hodnotili veľmi pozitívne. Je úžasné vedieť, že skutočných priateľov ani diaľka neodrádza!
Je to už po druhý krát, čo Dianu čaká 3 hodinová cesta do Budapešti, kde jej doktorka napichá opäť tých niekoľko (41) ihiel do jej celého tela na špeciálne body. Uvidíme ako to zvládne tentokrát a či bude po absolvovaní opäť celé telo na pár hodín bolieť.
V poslednej dobe sa nám Dianka okrem cvičenia aj rozmaľovala a miestnosť GRAFIKA sa stala z jej obľúbených. Dianka v nej poobede trávi skoro každé dni, kde sa na hodinku ponorí do umeleckého sveta a okrem zapájania svojich rúk, zapája aj svoju predstavivosť a fantáziu a vraví, že ju to nesmierne ukľudňuje a zároveň aj napĺňa. Namaľovala už niekoľko obrazov, ktoré sú veľmi zaujímavé. Už čoskoro Vám ich ponúkneme na tejto stránke.
www.catgut-embedding.net
Túto sobotu Dianka absolvovala prvú návštevu vietnamskej alternatívnej liečby - cievkovú akupunktúru. Celý proces trval 2 hodiny, po ktorých sa v Diankinom tele ocitlo 45 špeciálnych nití so špeciálnou látkou s názvom MEDVEDIA ŽLČ, ktorá má viacnásobné liečebné účinky. Nie je to samozrejme rýchly proces a ani jednorázová záležitosť. Využitie tejto alternatívnej liečebnej metódy, ktorá sa využíva už od roku 1971, si vyžaduje niekoľko násobné pravidelné mesačné opakovanie. Uvidíme teda, aká bude časom odozva.
Dni plynú rýchlo a Dianka si na režim v Kováčovej tiež veľmi rýchlo zvykla, ako aj personál na ňu. Už po 3 týždňoch ju preložili na iné oddelenie, na tom istom poschodí (2), lebo že vraj je celkom samostatná. Vzhľadom na to, že má elektrický vozíček, tak je aj rýchlejšia ako ostatní pacienti. Objednaný je už aj manuálny/mechanický vozíček, na ktorom sa robia posledné úpravy tak, aby bol pre Dianku ideálny. Takže, už onedlho bude Diana MAKAŤ vlastnou SILOU na manuálnom. Ruky jej zosilneli, ale ešte stále je na čom pracovať a DIANA si to tiež uvedomuje a snaží sa ako len môže, lebo vie, že čím viac bude cvičiť, tým viac sa jej stav zlepší. Tak teda: DO TOHO !!!
...tak teda HODNE zdravííííčka, šťastíííííčka a lááááásočky...
Vďaka rodičom Dianka už tento weekend nestrávila v Kováčovej. Prišli po ňu v piatok na špeciálnom aute a mohlo sa cestovať na miesto, kde je kľud, záhradka, dom a v neposlednom rade rodinný kruh a priatelia. Myslím, že nič viac nepoteší, ako byť po celom tom týždni aj v rodinnom kruhu a ešte aj s prateľmi.
Veľká dvojdňová akcia, v rámci ktorej sa zabáva, súťaží a hlavne zapája do športových aktivít. Všetko to prebiehalo organizovanou formou, každý pacient sa mal možnosť zúčastniť v takej športovej kategórii, ktorá vyhovuje jeho možnostiam. Do toho všetkého pacientov povzbudzovala moderná hudba. Dianka súťažila v kategórií Hod guľou. Podarilo sa jej hodiť až 3O cm do diaľky, za čo získala zlatú medajlu. Okrem iného sa v tento deň prezentovali aj firmy, ktoré na trhu ponúkajú manuálne aj elektrické vozíčky. Dianke to samozrejme nedalo, a hneď začala aj nejaké skúšať, keďže si plánuje nejaký zaobstarať. Nuž, bolo z čoho vyberať, ale rozhodne to nie je lacná záležitosť .
Postupne si Dianka zvyká na slovenský personál a aj na služby, ktoré poskytujú oni. Zmena je napríklad v polohovaní. Polohujú cez noc každé 2 hodiny a aj okolo obeda Dianku dávajú opäť na posteľ v rámci polohovania na také 2 hodinky. Počas dňa má Diana cvičenia. Začali sa venovať hlavne jej rukám a jej skráteným svalom. Objavili aj náznaky stimulov v zápästí, čo je veľmi pozitívna správa. Dianka nám však určite zosilnieva a je to cítiť. Vyskúšala si už aj manuálny vozík a sama prešla 2 metre. Síce to na začiatok nie je možno veľa, ale aj tie 2 metre dali Dianke zatiaľ zabrať. Postupne, ale veríme, že to bude stále viac metrov, lebo aj terapeuti ju do manuálneho vozíka tlačia a to čo najčastejšie. Štvrtok a piatok boli pre Dianku aj ostatných voľnejšími, lebo sa konala akcia s názvom: ŠPORTOVÉ HRY.
Už od 6 rána začína Diane budíček v Kováčovej. Takú hodinku trvá kým kým ju oblečú, kým sa Diana naje, kým ju preložia na vozíček a od tej 7-7:30 sa začína rehabilitačný program, ktorý s poobedňajšou prestávkou trvá do 15:00. Po tejto hodine má Diana až do tej 20-21:00 voľný čas a zároveň aj čas na návštevy a pod. Dnes sa za ňou poobede chystá jej sestra. Bude to jej prvá návšteva po 2 dňoch, ktoré po dlhom čase strávila sama so sebou bez prítomnosti príbuzných.
Zajtra ráno Dianku čaká prevoz z Bratislavy do Kováčovej na špeciálnom aute. Registráciu má Dianka o 10:00, čo znamená, že o tej 6:30 ráno treba najneskôr vyraziť. Dúfajme, že všetko dobre dopadne a že dorazíme bezpečne.
Báli sme sa veru, báli, ale zvládli sme to a hlavne Dianka vydržala sedieť na tých tesných sedadlách, ktoré sa dali aj viacej sklopiť dozadu ako na lietadle predtým. Polhodinové waitshifty (predklony vpred na 1 minútu) sa nám tiež celkom príjemne robili. Na letisku nás už čakali naši drahí rodičia a dojatie bolo na oboch stranách.
Je úžasné, ako ľudia túžia a chcú pomáhať...Len tak ďalej. Nech nám to všetkým vydrží...
Veľa obdivu, úsmevu a veľa otázok...a pravdaže RADOSŤ k tomu. Kuknite foto !!!
Let bol viacmenej bezproblémový, až na to 2 hodinové čakanie pred odletom, kvôli počasiu. Veľkým prekvpaním však pre nás bol to, v akom stave nám priniesli Diankin vozíček: Dobitý, oškretý, povypadávané skrutky, nalomenú puklica nad kolesom...Dianka z lietadla vyšla veľmi smutná a sklamaná. Leteli sme leteckou spoločnosťou DELTA a ta bude musieť uhradiť všetky škody, ktorá na vozíčku spôsobila. Na Hotel do CT - Stamford sme dorazili až o 11PM, lebo trebalo po prílete robiť REPORT. Bol to skrátka dlhý deň. Na nálade nám však neubralo, lebo sa tešíme z prítomnosti v Connecticute/CT.
Odlietame o 3:30 PM. Let trvá 2 hodiny. Hneď po prílete do CT ideme na Diankinu fundraisingovú párty. Pýtate sa, že ako? No predsa máme objednaný VAN na celý týždeň, čo budeme v Connecticute. Bývať budeme v Hoteli a po týždni letííííme na Slovenskoooo...Dovtedy máme ale PROGRAM na celý týždeň. Skrátka: Pri Diane si NIKDY nenudíte:)
Ubehlo to tak rýchlo, že na to niet ani slov. V stredu sa konala rozlúčková párty, ktorú ako inak zorganizovala Diana. 2 mesiace zotavovania sa na nemocničnej posteli a 2 mesiace intenzívnej rehabilitácie v Atlante v Shepherd Centre (www.shepherd.org) sa dnešným dňom končí. Dianka sa opäť vracia do reality s novými možnosťami a schopnosťami, ale vnútri duše je to stále tá istá COOL Diana a my ju máme stále radi, takú aká je. Bude na čo spomínať, ale bude sa aj na čo tešiť. Tak teda do toho !!!Poletíííme...
Zabehávanie do každodenného rituálu, cvičenie rôznych častí tela, osvojovanie nového JA, stretávanie ľudí s podobným osudom a snaha pochopiť takýto život. Aj takto by sme mohli opísať dni, ktoré Diana prežíva od začiatku rehabilitácie. Čaká ju však posledný týždeň a potom opäť nastane čas sa posunúť niekam ďalej.
Asi okolo 6 PM sme sa rozhodli že pôjdeme do kina. Celý deň bolo počasie také všelijaké, ale pršať začalo akurát v tom momente, ako sme nasadli na mestský autobus. Dianin vozík je totiž elektrický a po mokrej ploche sa nesmie pohybovať , lebo sa môže poškodiť batéria. Zostávalo nám len dúfať, že Dianina najvyššia rýchlosť na vozíku bude účinná a my sa tak vyhneme silnému dažďu. Od výstupnej zastávky do kina bolo pár minút a aj keď sme zmokli , o Dianku sme sa snažili postarať a kryť ju aj jej vozík ako sa len dalo. V kine klímu našťastie nepúšťali a Diana sa tak mala možnosť v kľude vysušiť, keďže jej bola strašná zima. Nezdá sa to, ale aj pár kvapiek dažďa vie Dianke poriadne zmeniť teplotu tela.
Kráti sa to Dianke, veru kráti a nám, čo sme tu pri nej tiež. Odkedy Dianka navštevuje dennú rehabilitáciu, tak sa z nej stáva oveľa samostatnejší človek. Pomoc od nás dostáva hlavne ráno pri obliekaní, jedení a 8:55 odchádza sama, bez nášho doprovodu na svoj rehabilitačný program. Ak máme s ňou hodinu aj my, tak nám zavolá na mobil, prípadne ak potrebuje niečo iné, tiež využije toto zázračné médium. Pomaličky sa učí ležať aj na bruchu. Začínala 15 minútami a už vydrží aj 2 hodiny. Táto poloha je totiž výborná na jej chrbát a celkové uvoľnenie tela. S obracaním hlavy v takejto polohe má Diana ešte problémy, ale snaží sa. Zatne zuby a maká na sebe...a tak to má byť. Berme si príklad ľudia !!!
Zatiaľ Dianka nie je na takýto typ vozíčka pripravená, hlavne kvôli balansu jej tela a svalom v rukách, ale Shepherd Center jej umožnil aspoň vyskúšať si to. Vydržala na ňom sedieť možno tak 15 minút. Za tých 6 mesiacov sa to, ale môže zmeniť, keďže práve to je doba, ktorú lekári odhadujú na začatie používania tohto typu vozíčka.
Objednali sme si deň vopred VAN (špeciálne auto na vozík)a vybrali sme sa na výlet. Počasie sme mali krásne, až priam horúce. Doobeda výlet lanovkou na historickú skalu, z ktorej bola vidieť celá ATLANTA a poobede oddych v rekreačnom rybárskom areáli. Udice nám požičalo Shepherd Centrum a jedlo sme mali vlastné :). Diana si teplo strašne vychutnávala, i keď v niektorých fázach dňa ho pociťovala oveľa intenzívnejšie ako my. Pomáhalo oblievanie vodou a to ju schladilo. Oddychovali sme až do neskorého večera, kedy sme pri balení vecí použili už aj baterku. Byť ale celý deň na vzduchu bolo vynikajúce. Vyvetrať hlavu prospelo všetkým z nás.
Ani sa to nezdá, ale beží to rýchlo. K akým pokrokom za ten čas došlo? Diana začala stláčať gombíky vo výťahu, vies si výťah privolať sama a vôbec všetko čo je na elektrické gombíky dokáže stlačiť. Začala si ovládať sama aj svoj vozíček. Vie vozík zapnúť, vypnúť, nakloniť ho vpred, vzad. Diana takisto začala používať aj mobil, ktorý ma dotykový displej. Mobil má prilepený zo spodu suchým zipsom na pravej strane opierky na ruku. Pomocou pri jeho zaobchádzaní je ceruzka s gumou, ktorú má Dianka zastrčenú v pomôckach, ktoré nosí na rukách. Lepšie to pochopíte možno s fotografií. Okrem iného začína naberať svaly na hlave, na ramenáchm, na rukách. Vie sa rozhojdaním zo sedu aj sama predkloniť a smerom nazad sa oprie hlavou o iného a ťaží zo svojich svalov, ktoré ma na krku a hlave.
Trebalo síce skoro ráno vstávať, ale stálo to za to. Šli sme autobusom. Tu v USA má našťastie každý autobus rampu, takže Dianka nemala problém sa dostať do autobusu. Vnútri autobusu je pre takýchto ľudí vyhradené špeciálne miesto, kde vodič autobusu daného človeka pripúta, aby bola pre neho jazda bezpečná. Po dorazení do AQUARIA nás prekavapil dlhý rad ľudí, čo vyzeralo čakať aj na 2 hodiny. Dianka však v takomto prípade má isté výhody. Jednou z nich je, že má právo ísť dopredu a nemusí čakať ona ani jej priatelia, ktorí sú s ňou. A tak sme si vydýchli a ponorili sa do hlbín AQUARIA. Druhou zastávakou bola história a výroba Coca Coly, ktorá sa začala práve v Atlante. Niet nad zážitky...
Možno by sa zdalo, že to je veľmi jednoduchá činnosť, ale verte tomu že nie je. Vzhľadom na to, že Diana prstami na ruke stále nehýbe, tak sa museli nájsť iné spôsoby ako hodiť udicu do vody. Veľkou pomocou aj v rekreačných činnostiach sú pomôcky. Strielanie už je iná záležitosť. Našťastie aj tieto situácie sme zachytili fotoaparátom, kde priamo vidno Dianu v akcii. Pozrite si FOTO !!!
V piatok k nám nič netušiac prišla Lisa a Dianka bola v miernom šoku. Prišla až z Prahy a v sobotu pre zmenu za Diankou prišla naj kamoška Yana a to z Kanady. Je krásne mať priateľov, ktorí sa vedia obetovať.
Je to veľmi povzbudzúca správa. Pôvodne to vyzeralo na jeden, dva týždne rehabilitácie na dennom programe, ale keďže Diana sa veľmi snaží a chce na sebe pracovať, tak aj tieto vlastnosti zavážili a zapôsobili na terapeutov. Len tak ďalej DIANA Go !!!
Ubehlo to rýchlo. Každodenné vstávanie o 7 hodine ráno, aby Diana na rehabilitáciu prišla včas, a to na 9 AM. Program je stanovený na týždeň dopredu a končí sa o 4 PM. Rodinní príslušníci nie sú vítaní, takže Dianka cvičí s terapeutmi celý deň sama, s výnimkou niektorých terapií - Majú na to, že vraj svoje dôvody: ako napr. učenie sa nezávislosti a samostatnosti. Diana si ale dennú rehabilitáciu veľmi pochvaľuje. Začala sama stláčať gombíky na výťahu, sama jesť, sama si koordinovať balans tela, krku, hlavy a celkovo sa viacej zapájať do spoločenského života, čo je asi jeden z cieľov.
Je to úplne iné, ak strávite celý čas v nemocnici, kde sa o Dianu starajú vyškolené sestričky a zrazu príde každodenná realita a o Dianu sa začínajú starať jej príbuzní. Dá sa povedať, že v prípade Dianky ide zatiaľ o celodennú 24 hodinová starostlivosť od jedenia, obliekania a umývania. Našťastie sa o ňu momentálne starajú tí čo ju majú radi a čas, ktorí jej venujú si vychutnávajú v plnej kráse. Nezáleží predsa na tom, aké ťažké to je, ale na tom, že aj takéto situácie môžeme prežívať spoločne a nakoniec sa z nich aj tešiť.
Od dnešného dňa bude Diana bývať v špeciálne prispôsobenom apartmáne so svojimi príbuznými, ktorí sa budú o ňu starať a pomáhať jej pri všetkom, čo potrebuje. Našťastie ten apartmán je hneď tu oproti Shepherd Centre. Na rehabilitáciu bude cez pracovný týždeň Diana dochádzať. Program bude oveľa intenzívnejší a rehabilitovať bude od 9 AM do 4 PM každý pracovný deň. Po 4 PM má Diana voľno a v rámci toho voľna môžeme robiť čo chceme, keďže už Diana nie je pacientom a plus víkendy k tomu. Je sa teda na čo tešiť.
Od príchodu Diany do Shepherd Centra sa okolo Dianky krútilo niekoľko odborníkov a každý z nich bol odborníkom na niečo iné. Všetci mali, ale jeden spoločný cieľ. Pozorovať Dianu ako spolupracuje, ako sa snaží, ako sa správa a následne zhodnotiť je celkový postoj a stav. Na jednom sa však všetci zhodli: Diana je bojovníčka, má v sebe veľký entuziazmus, humor, optimizmus a na to, že mala taká ťažké zranenie je na tom psychicky, za taký krátky čas veľmi dobre, až obdivuhodne v porovnaní s ostatnými. Každý si ju na danom oddelení si ju bude pamätať ako SILNÚ OSOBNOSŤ s veľkou túžbou prelomiť ľady.
Po tvrdej každodennej práci v rehabilitačnom centre Shepherd sa Diana konečne prepracovala až do štádia, kedy obdržala od terapeutiek diplom výnikajúceho pacienta, tričko s titulom Shepherd a prezývku \" Modelka\". Týmto dňom Diana zároveň ukončila rebalitáciu ako pacient a od budúceho týžďna sa stane návštevníkom rehabilitácie. Con Gratulation!!!
Je to naozaj veľká zodpovednosť pracovať s pacientmi ako je Diana. Tento spôsob prenesenia si vyžaduje veľa detailov keďže používame vlastné telo na to aby sme Dianu zdvihli. Pred Dianu sa treba postaviť, predkloniť si ju k sebe, pridržiavať kolenami a vlastným tlakom, podložiť pod ňu drevenú dosku a so zdvihnutím Diany za zadnú časť gatí ju zároveň presunúť na posteľ, ktoré je približne na takej sedacej úrovni ako jej vozík. Ďaľší krok je Dianu udržať v sedacej polohe za našej podpory a postupne ju dávať do ležacej polohy chytením pod kolené a za chrbát. Nie je to zrovna ten ľahší spôsob uloženia pacienta, ale v prípade núdze je dobré ho ovládať.
Ešte pred dvoma týždňami sa hovorilo o tom, aká je veľká pravdepodobnosť, že Diana pôjde do Connecticutu s dierou v krku, keďže mala veľa hlienov. Diane sa takéto niečo absolútne nepozdávalo a tak si dala za cieľ, že zo Shepherd Centra odíde so zrasteným krkom a začala sa snažiť sama hlieny vykašľávať, aby jej nemuseli odsávať cez dieru v krku. A ono to začalo všetko krásne fungovať. Celý týždeň hlieny vykašľávala a gombík jej dali preč a momentálne to má len prelepené leukoplastom a diera už pomaly celkom zarastá. Zaujímavé, akú rolu hrá psychika.
Oddych, TV, kamaráti na telefóne, rodičia na skype a večer poriadny kúpeľ.
V sobotu doobeda terapia a poobede kávička v kaviarni. Vďaka Dianinmu humoru a dobrej nálade sme sa príjemne bavili a dopriali si posedeniu na terase v príjemnno prostredí. Aj Diana si s z kávičky odchlipla a večer bola trocha hyperaktívnejšia ako obvykle a tak sme to využili. Zapli sme nahlas muziku a každý sme hýbali, čím sa dá. Aj tak sa dá zabávať...
Už žiadna výživa nebude putovať Diane priamo do žalúdka, ale len cez ústa a potom do žalúdka. Diana sa po dlhom čase konečne stravuje ako bežný človek: žuje, pije, hltá, cmúľa, chrúme a hlavne rozpráva. Zotavuje sa krok po krôčiku. Len tak ďalej.
Viem, že každý z nás sa nesprchuje v stoličke, ale v prípade Diany to zatiaľ inak nejde a je jej treba pomôcť. Stolička má na sedacej časti špeciálnu dieru, aby bolo možné sa dostať aj k intímnym častiam tela. Sprcha by nemala trvať dlhšie ako 15 minút, kvôli sedacím kostiam a Dianinej pokožke. Keďže tá stolička je z plastu a slúži vyslovene na hygienické účely, tak nie je pre pacienta vhodné na nej sedieť dlhšie ako odporúčaný čas.
Okolo Diany je stále veľa práce. Od samého rána má Diana rozplánovaný deň. V toto ráno nás čakalo osvojenie si ručného zdviháka, ktorý je treba pumpovať. Postupovalo sa rovnako ako pri elektrickom zdviháku, len sme pod Dianu dali iný typ textilního závesu. Je to makačka nielen pre nás, ale aj pre Dianu, lebo aj ona sama musí dávať pozor čo a ako sa robí, aby vedela včas zareagovať. Poobede Dianka absolvovala zkrášľovaciu kúru pomocou mejkapu. Kuknite foto.
Wao. Konečne sme sa dočkali. Vozík C 300, na ktorom sa už Diana vozí je len a len jej a spodná časť je červenej farby ( orandžovú neponúkali ). Riadenie má na ľavej strane a možno časom sa to zmení. Každopádne, tešíme sa spolu s Diankou:) Podobu vozíka si môžete pozrieť aj na webovej stránke: wwww.permobilusa.com ( C 300 ), alebo o pár dní vo fotogalérií.
V pondelok sme mali po prvý krát dovolené, sa ísť prejsť aj s Dianou mimo centra. Tak sme si to namierili rovno do Japonskej reštaurácie na Sushi. Spravili sme si takú prechádzku a pre Dianu to bolo zároveň super cvičenie na vozíčku. Pre všetkých nás to bol super zážitok. Vďaka
Diana má pravú ruku stále slabšiu ako ľavú a chce to len stále cvičiť, aby jej zosilnela. Napriek tomu si Dianka dnes vyskúšala riadenie vozíčka z pravej strany. Síce je Diana praváčka, tak jej to prišlo aj prirodzenejšie, ale ešte tak nevládze rukou hýbať. Hlavné, je že chce a pracuje na tom.
Vzhľadom na fakt, že stále v Atlante pršalo sme von ani nešli. Diane sme to ale vynahradili iným programom. Šli sme do spoločenskej miestnosti a zahrali si spoločensko-športové hry. Dianinou úlohou bolo robiť rozhodcu. Aj sme sa potrápili, aj nasmiali, ale hlavne sme vyplnili čas užitočne.
V Atlante posledné dni stále prší a vonka sa ísť ani nemôže. Tak sme s Dianou trávili čas v telocvični a cvičili sme. No a ako väčšina z nás sme troška aj popozerali televíziu a objednali sme si SUSHI...Veď keď stále prší?! Mňam...
Všetko ide v poslednom čase tu v Shepherd Centre akosi rýchlo. Doktori len zrazu oznámili, že Diana dobre dýcha, už má menej hlienov a trubička z krku na odsávanie hlienov môže ísť preč a namiesto toho bude mať na krku len taký zatvárak. A tak sa aj stalo a odteraz Diana musí hlieny len vykašliavať, lebo odsávať jej už nemôžu. Diana toto riziko zobrala a hlieny vykašliava cez ústa, ale za pomoci pritlačenia na rebrá. Nie je to jednoduché, ale je to krok vpred.
Je naozaj obdivuhodné, ak niekto na vozíčku pracuje na hlavný pracovný pomer a ešte aj k tomu, vykonáva veľmi dobre platené zamestnanie. Keď sa tejto pani Debre stala nehoda, mala 28 rokov ako aj Dianka. Odvtedy prešlo 15 rokov a v súčasnosti je pani Debra plná energie a viacmenej zmierená s tým všetkým čo sa stalo, i keď má stále túžby a priania, tak ako aj každý. Debra Diane porozprávala o svojich skúsenostiach a pocitoch a Diana sa jej pýtala rôzne otázky, ktoré ju zaujímali. Jednoznačne takáto návšteva Dianke padla vhod. Počuť a vidieť niekoho s podobným zranením, je zároveň výzvou, ale aj uspokojením. Nie je to jednoduchý život, ale žiť treba.
Doobeda cvičenia hlavy a reči a Poobede o 3:30 PM sme sa všetci stretli v telocvični a debatovali o tom, aké pokroky Diana urobila, ale aj o tom, čo všetko bude potrebovať, koho bude potrebovať, kde bude bývať a čo Diana plánuje. Keďže už Diana môže hovoriť, tak sa zapájala aj ona a pýtala sa rôzne otázky. Od budúceho týždňa začína týždeň, v ktorom budú kontrolovať rodinných príslušníkov, či robia všetko tak ako majú. Termín výstupu zo Shepherd centra sa blíži a od toho 8.03. bude Diana denným pacientom rehabilitácie, čo znamená, že spávať bude už v normálnom apartmáne s rodinnými príslušnikmi.
Tak toto Diana veľmi oceňuje. Tento program je nastavený špeciálne na jej hlas. Je potrebné sa však veľa učiť, čo sa týka pokynov. Napr. frázy typu: WAKE UP (zobuď sa) spúšťajú ten špeciálny program atď. Treba ho do PC najprv nastaviť a až potom je program funkčný. Shepherd to našťastie poskytuje. Diana si takýmto spôsobom môže sama skontrolovať maily, prípadne mail odoslať. Má to však jeden háčik: Program reaguje len na anglické slová. Nuž, tak buď Vám Diana bude písať po anglicky a Vy sa AJ doučíte, alebo bude musieť spellovať každé písmenko.
Celý tento týždeň sa nielen Diana, ale aj jej rodina a priatelia, ktorí sú tu s ňou musia sústrediť na všetko, čo je potrebné robiť okolo Diany. Čiže, od obliekania, prezliekania, presunutia z postele na vozík a opačne, vysávanie hlienov, šejkovanie hrudníka, strečing hlavy, rúk, nôh, menenie pozície a podobne. Toto všetko musia ovládať tí ľudia, ktorí sa plánujú o ňu starať, aby jej vedeli pomôcť. Pre Dianu je veľmi dôležité, aby sa cítila bezpečne. Nuž, učíme sa stále...
Infekcia pomaličky ustupuje a Dianka dnes konečne, po dlhých troch dňoch plných teplôt a bolestí bola schopná sa posadiť na vozíček. Si to s nesmiernou chuťou vychutnala. Krásne, teplé, slnečné počasie Atlanty v záhrade, jazdenie dookola, rozprávanie s priateľmi a dobrý pocit na duši. V pondelok ráno ju čaká zubár a meeting s lekármi. Takže, stále je veľa vecí na programe...
Viete ako, trpezlivosť fotky prináša...
Bohužiaľ, Dianka sa dnes necíti veľmi dobre. Už v stredu neskoro večer dostala vysokú teplotu a v noci jej bolo zle. Tento stav pretrváva aj dnes... Zatiaľ doktori skúmajú, čo za VÍRUS to môže byť...:( Bude lepšie Diana...Uvidíš...
Stred týždňa bol aj pre Dianku veľmi zaujímavým dňom. Pekne sme sa nachystali a spolu aj s ďalšími pacientmi, o 9 PM sme mali namierené na LETISKO - ATLANTA. Cieľom tohto tripu bolo sa prakticky oboznámiť s reálnym procesom, ktorý prebieha pred samotným vstupom do lietadla (checking, presun, vstup). Keďže letisko je veľké a destinácií je tiež veľa, je treba sa veľa presúvať, či už výťahom, metrom alebo cez terminály. Aj s týmto sa všetci pacienti oboznamovali. Najhlavnejšou fázou pre Dianku, ako aj pre ostatných, bolo samotné presadnutie z vozíčka na špeciálny vozík, ktorý je určený na presun do lietadla, keďže lietadlo má úzke chodbičky. Zdvihnutie z vozíčka prebiehalo samozrejme za pomoci dvoch silných chlapov. V lietadle sa tento proces zopakoval, pri presune na sedadlo. Diana si to celkom vychutnávala, lebo bola akoby vo svojom živle. Pred samotným zdvihnutím vždy podala presné inštrukcie: ako ju chytiť, ako nie, čo jej je príjemné, čo nie. Najlepšie na tom všetkom bolo, že ju za to ešte ja pochválili! Povedali: \"Prosím o pozornosť! Spôsob, akým mi táto slečna dáva inštrukcie je ten najsprávnejší. Práve toto my potrebujeme, lebo my nepoznáme vaše zranenie a vaše telo.\" Hneď jej stúplo EGO...haha. Bol to naozaj dlhý deň. Do Shepherd Centra sme sa vrátili až okolo 4 PM. Natočili sme pár videií, nafotili pár fotiek a hlavne sme sa oboznámili s realitou letieť na vozíčku. Takžeeee...už v máji to bude pre Dianku aktuálne.
Tak takto to v Amerike chodí. Na Svätého Patrika sa nosí zelená, lebo trojlístok je zelený a prináša šťastie. Práve toto charakterizuje tento sviatok. A Dianka, aj s priateľmi sa tiež zariadili. Diankina izba sa celá ozdobila na zeleno. Zelené trojlístky, zelené balóny, zelené ozdoby, zelené klobúky... Všetky tieto ozdoby Dianka dostala od blízkych priateľov a my sme si to tiež vychutnali. Sme im za to vďační. Skrátka, nech sa deje čokoľvek,zábava musí byť...We wanna be cool:)
Toto je vynikajúca správa. Diana nás stále všetkých prekvapuje. V pondelok ráno od tej 10:OO AM bola Dianka schopná používať svoj vlastný hlas. Dieru v jej krku jej v prípade hovorenia uzatvorili, nasadením špeciálneho vrchnáku. Až do tej 15:30 PM Diana nemala potrebu si z rozprávania oddýchnuť. Vzduch jej vystačil, čo je dobré znamenie. Nedávno vydržala hovoriť maximálne tak 30 minút. Celý fígeľ spočíva aj v tom, že jej vymenili trubičku, čo má v krku, za menšiu. Dianka už začala používať aj PC, ktorý má v sebe nainštalovaný program reagujúci na hlas a jeho pokyny. Nie je to síce lacná záležitosť si zabudovať takýto program aj v byte, ale rozhodne to uľahčuje mobilitu ľuďom s ťažkým telesným postihnutím. Vďaka takejto vymoženosti je zapojenie sa do normálneho života ľahšie... Ćomu by ste dali prednosť vy?!Hm...porozmýšľajte...
Nuž, čas letí rýchlo. Ani sme sa ešte nestihli z toho všetkého spamätať, a už je tomu 2 mesiace, čo sa Diankin stav výrazne zlepšil. Každý deň je dňom nového začiatku a nového pokroku. Dianka je rada, že má už to najťažšie za sebou, i keď má toho ešte veľa pred sebou. Dôležité je, že nestráca svoj OPTIMIZMUS a VIERU v lepšie časy. Berme si z nej príklad...Jej motto: \"If you think you can, you will\"
Pre niekoho je tento dátum v daný deň možno šťastný, pre niekoho nešťastný.V každom prípade je tento deň niečím magický, tak ako aj pre Dianku. Po prvý krát po autonehode, Diana opustila múry nemocnice a vstúpila na pár hodín do civilizácie. Naložili ju, aj spolu s ostatnými vyvolenými pacientmi na vozíčku do špeciálneho autobusu a prvou zastávkou boli nákupy v potravinách. Pre Dianku to boli veľmi zvláštne pocity byť medzi ľuďmi na vozíčku. Mala v sebe také zmiešané pocity. Na jednej strane bola nesmierne šťastná, na strane druhej jej aj prišlo troška ľúto. Viete ako to v živote chodí...na dobré každý rád spomína. Konečne si sama mohla vybrať jedlo, na ktoré má chúť, keďže už môže aj žuť. Druhou zastávkou bola návšteva kníhkupectva. Diana knihy miluje. I keď si zatiaľ nemôže do rúk knihu chytiť, má okolo seba správnych ľudí, ktorí jej s láskou asistujú. Knihu sme síce žiadnu nekúpili, ale aj tak sme sa tešili, že už aj Diana opäť videla bežný život. Chce to len začať žiť trocha inak ale NAPLNO!
V dnešný deň prebiehalo od 8:45 AM školenie, ktoré trvalo až do 16:45. Hovorilo sa o dôsledkoch poranenia chrbtice, prejavoch a rôznych zmenách v organizme, ku ktorým dochádza a o možnostiach vykonávať rôzne aktivity. Toto zaškolenie má pomôcť Dianke a hlavne jej blízkym, naučiť sa pomáhať človeku, ktorý má zranenie telesného postihnutia.
Okolo 11:30 AM sa začala operácia sánky. Trvala asi 3o minút. Najprv jej celú sánku umŕtvili a potom dali celú zdrôtovanú časť preč. I keď síce použili lieky na umŕtvenie, Diana to aj tak cítila. Momentálne má trocha bolesti. Dostala lieky na bolesť a snaží sa oddychovať, relaxovať, spať. Taktiež dostala injekciu na 3dni do pravej ruky, na umŕtvenie bolesti okolo sánky. Všetko je to ale len dočasná bolesť. Už o pár dní sa Diana bude tešiť z krásnych zubov bez drôtov...
Dnes mala Dianka do obeda 2 hodiny rehabilitačné cvičenia. Cvičí každý deň. Nie je to síce možno tak veľa ako sa zdá, ale treba ísť na všetko pomaličky. Čo je ale podstatné, že Dianka sa teší zo slovenských cukríkov :BONPARI:)Akurát tak spomínala, že takto pred mesiacom nemohla ani jesť, piť, rozprávať.Dnešné dni je už opäť vo svojej koži. Dnes si Dianka vyskúšala aj vzorku jej vozíka. Bola nadšená, ako sa v ňom cíti pohodlne. Už sa teší na jej vlastný...
Práve dnes boli Dianu navštíviť špeciálny odborníci, ktorí priniesli so sebou vzorku vozíčka, ktorý je pre ňu najviac vhodní. Zmeriavali dĺžku, výšku, šírku a farbu vozíčka si mohla Dianka vybrať z aktuálnej ponuky. Diana miluje orandžovú. Zrovna tá farba v ponuke nebola, tak zvolila alternatívnu farbu energie a úspechu: ČERVENÚ. I keď síce červená znamená na semafóre stop, v Dianinom prípade ide o porušenie pravidiel: Diana ideeeeeeš...:)
Drahí priatelia. Stále je veľa otázok, na ktoré niet odpovedí. Lekári dnes hovorili o Diankinom celkovom zdravotnom stave. Jej zranenie chrbtovej kosti C4 je označené ako COMPLETE INJURY. Znamená to, že všetko čo je pod tou krčnou kosťou je zasiahnuté.Časom a cvičeniami sa to však môže obnoviť. ŠANCA tam je vždy !!! Ani sami lekári nevedia presne povedať, čo sa do akej miery obnoví. Podstatné sú cvičenia a aj jej samotný prístup k jej zdravotnému stavu. Najdôležitejšie budú tieto najbližšie dva roky, počas ktorých bude Diana potrebovať maximálnu podporu okolia a okrem iného aj neustálu pomoc.Celkovo sa jej zdravotný stav stále zlepšuje a už zajtra ju čaká ďalší krok vpred. Idú jej dávať preč drôty zo sánky. Takže, Diana robí pokroky stále.Dýcha už sama, prehltá sama a to najdôležitejšie: Stále jej to MYSLÍ...Je skrátka SPECIAL
Doobeda mala Dianka rehabilitačné cvičenie rúk v telocvični. Je tam snaha hýbať aj prstami, ale chce to ešte nabrať silu a svaly. Po cvičeniach sa šlo von na terasu na výhliadku špeciálnych áut. Bolo tam viacero pacientov na vozíčku a všetci z nich, vrátane Diany si mali možnosť vyskúšať za pomoci sa dostať do takéhoto auta, v ktorom je možnosť sedieť aj na mieste šoferujúceho ako aj spolusediaceho...Je naozaj očarujúce, aké sú možnosti pre takýchto ľudí. Nuž, otázna je už len cena takého špeciálneho auta...:)
V USA sa posunul o hodinu čas vpred. Dianka už bola aj tak skoro ráno hore a čakala na návštevu svojich každodenných priateľov. Posadili sme ju na stoličku pomocou špeciálneho zdviháka a šli sme von do záhrady. Dnes bolo strašne teplo, takže dlho sme nevydržali. S rukami cvičí každý deň, ale aj takých 20 minút je pre ňu dosť. Dnes jedla a pila celkom pekne. Hlieny jej stále odsávajú, ale dokáže občas aj sama vykašľať, čo je dobré. Každý večer ju okrem iného čaka octový zábal chodidiel na takých 20 minút. Pomáha to jej koži, aby úplne nestvrdla. Zajtra ju už čaká opať rehabilitačný program rozpísaný na celý týždeň. Podobné ako v škole. Nuž, život je škola samá o sebe...
Ráno Dianka vstáva oveľa skôr ako jej priatelia, ktorí jej pomáhajú. Doobeda mala cvičenie s terapeutkou v telocvični na jej obe ruky. Dostávala rady ako s nimi hýbať, ako sa snažiť napínať svaly a kde. Poobede sa šlo von do záhrady. Slniečko budí v každom dobrú náladu. S úsmevom sa urobilo pár fotiek. V podvečer sa pozerala televízia vo vychladenej izbe. Vládla príjemná atmosféra a Dianka povedala: ?Mať vedľa seba podporu priateľov a rodiny mi pomáha BOJOVAŤ.? Len BOJUJ Dianka!
Už o tej 8:OO ráno sme sa zišli na Dianinej izbe. Ráno absolvovala Dianka sprchu.Keďže má Dianka ešte stále problémy s tlakom tak jej bolo troška zle. Mala samé návštevy,rôznych terapeutov a samozrejme sestričiek, ktoré sú tam vždy pre Dianku, keď potrebuje vysať hlieny, umyť, prípadne dať lieky na bolesť. Poobede bolo krásne, tak sa šlo von, kde sa Dianka slnila...Vozík si riadi sama ľavou rukou. Stravu už dokáže hltať viac a viac. Dýcha už sama a túto noc jej dali trubicu na dýchanie preč. Zvláda to super !
Diana sa už nevedela dočkať. Petrin let trval 16 hodín a na letisku v Atlante ju už od tej 4:30 pm čakala Diankiná kamoška Sára. Zobrala ju hneď autom do Sheperd Centra kde sa jej Diana už nevedela dočkať. Otvorili sa dvere, vošla Petra a na Diankinej tvári sa objavil úsmev šťastia...Diana je dojatá že je tu jej sestra. Citi sa veľmi ok:)
V tento deň sa oficiálne spušťa aj stránka Motýľ nádeje.
WebSupport.sk